Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že v regióne sa
nachádza významná polykultúrna lokalita. Intenzívne osídlená bola už od
mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého
stredoveku.
V posledných rokoch sa tu uskutočnili viaceré povrchové zbery spojené s
nedeštruktívnym prieskumom za využitia magnetometra. Získané výsledky zo
širšieho skúmaného priestoru doložili osídlenie Želiezoviec vo
viacerých historických obdobiach.
Archeológovia zachytili dve rozsiahle neolitické sídliská, osídlenie z
doby bronzovej, z doby laténskej a z doby rímskej. Magnetometrickým
prieskumom sa podarilo objaviť jedno z najväčších pohrebísk z doby
laténskej na území Slovenska, a získali aj pôdorys rozsiahleho
stredovekého osídlenia.
Doložené včasno a vrcholno stredoveké osídlenie sa dá na základe
získaných nálezov zaradiť k jednému z väčších obchodných centier
spojeným s mýtnou stanicou. Vďaka nim obchod prekvital na všetky svetové
strany. Bohaté obchodné kontakty so vzdialenými regiónmi potvrdili
početné nálezy, ktoré sa na lokalitu dostali zo západnej, severnej
(oblasť Škandinávie) aj východnej Európy. Doložené sú aj obchodné trasy
siahajúce až na juhovýchod, do oblasti Byzantskej ríše.
K najdôležitejším objavom však archeológovia radia zachytenie rímskeho
poľného pochodového tábora, ktorého existenciu v tejto časti Pohronia
hľadali bádatelia už desiatky rokov. Analýza magnetometrie i samotné
nálezy datujú tábor do druhej polovice 2. storočia nášho letopočtu, čo
znamená, že bol založený v období tzv. markomanských vojen. Počas nich
na našom území operovali rímske légie pod vedením samotného rímskeho
cisára a filozofa na tróne Marca Aurelia.
Nateraz ide o jediný zachytený rímsky poľný pochodový tábor v blízkosti rieky Hron. "Môžeme
s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že práve tu, ako Marcus
Aurelius píše v závere prvej časti svojho filozofického pojednania
Hovory k sebe samému, vzniklo úplne prvé knižné dielo na území dnešného
Slovenska," skonštatovala Chebenová.